Čo prinesie filmová Piata vlna?

Anotácia :
PO PRVEJ VLNE OSTALA LEN TMA.

Po Druhej unikli len šťastlivci. 

A po Tretej sa zachránili iba nešťastníci. 

Po Štvrtej vlne platí jediné pravidlo: nikomu never

Teraz sa schyľuje k Piatej vlne a na osamotenom úseku autostrády sa pred nimi snaží uniknúť Cassie. Pred bytosťami, ktoré sa iba podobajú na ľudí, potulujú sa po krajine a zabíjajú všetko okolo seba. Pred bytosťami, ktoré rozprášili posledných obyvateľov Zeme. Až kým Cassie nestretne Evana Walkera, je presvedčená, že prežije iba ak ostane sama. Očarujúci a záhadný Evan môže byť Cassiinou jedinou nádejou pri záchrane jej brata – ba dokonca jej samej. No Cassie si musí vybrať medzi nádejou a zúfalstvom, medzi vzdorom a porážkou, medzi životom a smrťou. Musí sa vzdať alebo postaviť na odpor.


Niekedy je lepšie nepozrieť si film podľa knižnej predlohy. Niekedy je lepšie na to ani nemyslieť. Niekedy je lepšie to proste nenatočiť. Posledná možnosť je najistejšia. Ak niekomu napadne sfilmovať nejakú dobrú prípadne aj menej zaujímavú knihu, môžu nastať dve situácie:

Aj začať niekde treba

Hoj ľudkovia ^^. Opäť Vás tu zdravý BG. Akože tak dlhšie som premýšľala o čom by mohol byť môj "prvý" príspevok (dopomohla mi k tomuto môjmu záveru Evalien). Takže kde tak začať ....

Raz pradávno, keď som bola feľký fanda Bleach (to boli moje začiatky s Narutom) som si tak povedala: "Omg, táto scéna je taká epická a tie jeho oči sú so beautiful ... Neskúsim niečo načmárať?" Hej, pred tým som vôbec nekreslila, ak sa neráta výtvarka. Ku kresleniu a celkovo k čistému papieru a predmetu, ktorý na ňom zanechá nejakú tu stopu som nikdy nemala nejaký obrovský vzťah ... ale bavilo ma to, aj keď som nebola "úžasná maliarka".

Určite to poznáte. Len tak si niečo robíte a zrazu vám len tak zrak padne na nejakú foto a vy si poviete: Páááni, to ale vyzerá awesome! Škoda, že nemám talent na kreslenie.
Omyl! Aj keď to zo začiatku bude vyzerať, že aj 5-ročné decko by to nakreslilo od vás krajšie a potom by sa vám za to vaše čudo, čo k predlohe má státisíce kilometrov ďaleko smialo ... začiatky sú ťažké vždy. Nie vždy každému to ide hneď od ruky, u niekoho (každého) to chce tréning, snahu a nie to hneď vzdať na prvom kroku, kde mu dáte šikmo oko a potom vyzerá, jak keby bol mentálne retardovaný (vlastná skúsenosť a nie raz xD). Proste chce to čas, nervy, snahu a hlavne Vás to musí aspoň trochu baviť.

Pacific Rim: One hundred and thirtytwo minutes of awesome!

A čo, že je to staré dva roky, ono to bude mať pokračovanie (Ha!), že vraj o tri roky...

Krátky príbeh na úvod, ako som sa k tomuto filmu vôbec dostala. Predsa odporučenie od Gwin s tým, že na dvojku ideme do kina (to sa nepýtala, ona to oznámila.). Keď som po zhliadnutí traileru zistila, že je to o týpkoch v obrovských robotoch, ktorí zabíjajú obrovských vesmírnych dinosaurov, nemohla som sa ubrániť prekvapeniu. Tá osoba na druhej strane chatovacieho okienka nie je Gwin. Gwin nemá až tak rada Transformerov a nie je ani zažratá milovníčka Jurského parku. Nemá rada ani filmy o superhrdinoch (aby sa nepovedalo....po pozretí Spider-Mana skonštatovala, že ten herec je sexi asi ako náš školník, z Iron-Mana videla polku, Superman jej nestál ani za pozretie). Tento film bol inšpirovaný japonským anime (áno, gúglila som, aj to viem a áno, ani anime veľmi nemusí). Bola som zmätená ako nikdy predtým, takže buď som sa mohla ísť ako poctivý študent učiť, alebo si pozrieť tento malý zázrak čo natoľko ohromil Gwin, ktorá trvala na tom, že na dvojku, ktorá bude bohviekedy, pôjdeme do kina. A tak som si to išla pozrieť (poctivý študent forever).

Deň, keď sú vyškerené mačky ešte viacej vyškerené ako zvyčajne

Čo by sme to boli za právoplatný blog  vyškerených mačiek , ktorého design je inšpirovaný Alicou v krajine zázrakov, keby sme sem nepridali tieto hodinu staré-sexi-žhavé postery pre pokračovanie, asi zatiaľ najlepšieho spracovania Alici v krajine zázrakov?

Prvá reakcia: Alica a lá cirkusant

Ahojte ľudia!

Niečo na  úvod

Tu, v tejto ponurej virtuálnej realite sa volám Gwin BadGirl. Bývam v malom zapadnutom mestečku, chodím tridsať kilometrov do školy (autobusom, samozrejme), mám mimoriadne rozmaznaného kocúra, ktorý ma pripravil o kreslo v izbe a v stravovaní som hobit: 

Aj nič sa dá opísať 1 000 slovami.

Pšššt!

Vážne ľudia, ticho tam. Aj vy, v tom zadnom rade. Utíšte sa a počúvajte. Pšššt!

Trocha úcty k dávno zosnulým. Uctime všetky naše slová a básne, všetky tie príbehy, články, nápady, citáty, geniálne myšlienky. Dávno stratené. Pochované v záhyboch a temných, neprebádaných zákutiach nášho mozgu. Odviate vetrom, či potopené v mori. Stratené v hmle. Obesené či otrávené, zastrelené z bezprostrednej blízkosti. A možno spáchali samovraždu. Dúfajme, že sa tie slová dostali do neba alebo sa po smrti prevtelili do nejakých iných významných slov.

Existuje posmrtný život pre slová? Mal by.

Obkecávačky ohľadom jednej členky

Hi everyone! ^^ Ako už názov napovedá som jednou z členov, tudíž vám tu o sebe aj niečo málo poviem.

Takžeeee .... Hoj, ja byť BG! xD Hneď na úvod by sa hodilo povedať, že ja mať veľmi svojský spôsob písania, čo za chvíľu uvidíte. Rada vás všetkých (dvoch? troch?) spoznávam a dúfam, že spolu budeme vychádzať ^^.

Takže niečo podstatné o mne... hmmmm ... Stala som sa členkou no ... kamarátky, čo viac dodať. Myslím, že to bude zábava a ak nebudem taká lenivá a budem sem aj niečo pridávať (vážne sa budu snažiť xD) .... budu sa tešiť na vaše názory prípadne na čokoľvek iné. Ak som to dobre pochopila tento blog, ktorého som súčasťou nie je zameraný na nič konkrétneho, čo mi aj vyhovuje, pretože tu sa dáva tvorbe voľný priebeh. Proste keby som chcela môžem sem napísať čokoľvek (nie, kedy pôjdem srať sem vážne nedám xD).

Ako to všetko začalo

Keď niečo robíte prvýkrát nie vždy sa stane, že je to dokonalé. Málokedy sa stane že je to vôbec dobré. Prvýkrát na lyžiach, prvý deň v škole, prvý bozk, prvé vami uvarené (či skôr rozvarené) špagety, prvý blogový príspevok... Nie vždy sa to podarí. Zistíte, že rady kamarátok ako sa bozkávať sú v praxi úplne naprd alebo niekedy neviete čo máte prvýkrát napísať ľudom, ktorých nepoznáte (ale návštevnosť máme zatiaľ nula, takže akým ľudom? Prakticky nikomu, len vzduchoprázdnu na tejto stránke) a preto teraz píšem niečo ako úvodný článok. Čiže vlastne úplnú kravinu, ktorá je len na to, aby tu bola a zaplnila prázdne miesto. Neviem či mám napísať niečo o sebe, čo ľudí bude zaujímať, akú hudbu počúvam, ako sa volám v skutočnom svete, akú zubnú kefku používam, čo som mala na obed a ako vyzerám. Nuž v podstate je to jedno.

Len tak na úvod. Neznášam ľudí ktorý trpia syndrómom božeakýsomlenúžasnýlebosomtunašielchybu. Ja som kráľ, lebo som nad príručkou slovenského pravopisu strávil viac času ako ty (áno, nula sa pomerne ľahko prekonáva) a našiel som chybu.

 Možno sa pýtate o čom budú moje články. Možno sa pýtate na čosi úplne iné. No nebojte sa, ku všetkému sa dostaneme. Niekedy.

Takže o čom budem písať (dlhá odmlka) (veľmi dlhá odmlka), asi by som povedala o všetkom, ale slovo všetko je na mňa až príliš všeobecného charakteru. Môžem vám však povedať o čom písať určite nebudem.

Nezaujímam sa o módu. Neviem, čo sa túto jeseň nosí, ani neviem, prečo by sa niečo nosiť malo a nemalo.