Keď niečo robíte prvýkrát nie vždy sa stane, že je to dokonalé. Málokedy sa stane že je to vôbec dobré. Prvýkrát na lyžiach, prvý deň v škole, prvý bozk, prvé vami uvarené (či skôr rozvarené) špagety, prvý blogový príspevok... Nie vždy sa to podarí. Zistíte, že rady kamarátok ako sa bozkávať sú v praxi úplne naprd alebo niekedy neviete čo máte prvýkrát napísať ľudom, ktorých nepoznáte (ale návštevnosť máme zatiaľ nula, takže akým ľudom? Prakticky nikomu, len vzduchoprázdnu na tejto stránke) a preto teraz píšem niečo ako úvodný článok. Čiže vlastne úplnú kravinu, ktorá je len na to, aby tu bola a zaplnila prázdne miesto. Neviem či mám napísať niečo o sebe, čo ľudí bude zaujímať, akú hudbu počúvam, ako sa volám v skutočnom svete, akú zubnú kefku používam, čo som mala na obed a ako vyzerám. Nuž v podstate je to jedno.
Možno sa pýtate o čom budú moje články. Možno sa pýtate na čosi úplne iné. No nebojte sa, ku všetkému sa dostaneme. Niekedy.
Takže o čom budem písať (dlhá odmlka) (veľmi dlhá odmlka), asi by som povedala o všetkom, ale slovo všetko je na mňa až príliš všeobecného charakteru. Môžem vám však povedať o čom písať určite nebudem.Nezaujímam sa o módu. Neviem, čo sa túto jeseň nosí, ani neviem, prečo by sa niečo nosiť malo a nemalo.
Maľujem sa len príležitostne. Odkedy som prišla na to, že ak sa pravidelne nenamaľujem, môžem ráno spať o 20 minút dlhšie a večer ísť spať o 5 minút skôr, rezignovala som. Takže vám neviem poradiť, ako si opticky zmenšiť nos bez plastickej operácie, ani ako si namaľovať oči tekutou očnou linkou (ak, pravdaže, nechcete vidieť podrobný návod na to, ako si vypichnúť obe oči, alebo mať očné linky á la Jack Sparov ).
Nikdy nebudem dobrá v dôstojnej úprave svojich vlasov. Nerada márnim čas
tým, že si ich dávam do nejakých komplikovaných kreácií a bez pomoci
iných rúk dokážem na svojej hlave stvoriť maximálne tak krivý drdol
alebo krivý zaplatený vrkoč. Meh, načo sa snažiť? Radšej to nechám
rozpustené.
Stručne povedané, beauty tutorials tu asi s veľkou pravdepodobnosťou nebudú (vo všetkej úcte k vám dvom, čo si tento článok kedy prečítate, sa o to nikdy nepokúsim.)
Jediné čo chcem, aby mali moje články akú-takú kvalitu, ale ako tá kvalita vyzerá? O čom chcú ľudia čítať? Neviem či vám mám predložiť 7 ekologických spôsobov ako sa v záhrade zbaviť slimákov bez ulít alebo Ako ráno z opice spraviť človeka, prípadne Vajce či sliepka: the ultimate battle.
A tak na záver vám nebudem nič sľubovať. Lebo mne sa nedá veriť (hovorím z vlastnej skúsenosti) Sľúbim vám bárs aj to, že prasatá budú lietať, dokonca to budem myslieť
do posledného písmenka úprimne a veriť tomu ale v konečnom dôsledku puf! Vyfučí mi to z hlavy alebo zistím, že to nedokážem uskutočniť... a potom
prichádza časť, v ktorej som fakt dobrá- vymýšľanie výhovoriek. Ou jééé...
Uf ešte som vám ani nezdelila svoje šmakózne meno.
Meno je dôležité či už v blogosfére alebo normálnom svete. V reálnom svete vám dajú meno rodičia. Buď tak čo sa vám páči alebo sa budete jednoducho volať ako podaktorý mŕtvy (alebo trebárs aj živý) príbuzný. Čosi sa vám proste pritrafí. Pri troche šťastia sa vám vaše meno bude páčiť a pri troche nešťastia sa voláte Arabela, Filoména, Gertrúda, Ištváň alebo Kornélius. Svoj internetový pseudonym si však, prirodzene, vyberáte sami. Všetko je vo vašich rukách a možností je milión, ba viac. Možno vám na mene nezáleží, no ak ste osobou náhodou, čírejšou ako hladina horského jazierka, nerozhodného typu tak ste pravdepodobne zo všetkých tých možností v análnom otvore vášho milovaného chlpatého člena rodiny (alebo, krajšie a jednoduchšie povedané ste v psej riti... tým chlpatým členom rodiny som totiž nemyslela vášho abnormálne chlpatého strýka, ok nie som vtipná). Možno váš výber trvá len zopár minút a možno celé hodiny. Alebo, ak ste veľmi nerozhodný, vyberáte celé celučičké dni.
Ja som po dlhom, dlhočiznom zvažovaní a vyberaní vybrala meno, ktoré nesie moje reálne iniciálky.
Ja som Eileen O'Corrigen
-Vítaj na našej vyškerenej mačke-
A kto si ty?
Meno je dôležité či už v blogosfére alebo normálnom svete. V reálnom svete vám dajú meno rodičia. Buď tak čo sa vám páči alebo sa budete jednoducho volať ako podaktorý mŕtvy (alebo trebárs aj živý) príbuzný. Čosi sa vám proste pritrafí. Pri troche šťastia sa vám vaše meno bude páčiť a pri troche nešťastia sa voláte Arabela, Filoména, Gertrúda, Ištváň alebo Kornélius. Svoj internetový pseudonym si však, prirodzene, vyberáte sami. Všetko je vo vašich rukách a možností je milión, ba viac. Možno vám na mene nezáleží, no ak ste osobou náhodou, čírejšou ako hladina horského jazierka, nerozhodného typu tak ste pravdepodobne zo všetkých tých možností v análnom otvore vášho milovaného chlpatého člena rodiny (alebo, krajšie a jednoduchšie povedané ste v psej riti... tým chlpatým členom rodiny som totiž nemyslela vášho abnormálne chlpatého strýka, ok nie som vtipná). Možno váš výber trvá len zopár minút a možno celé hodiny. Alebo, ak ste veľmi nerozhodný, vyberáte celé celučičké dni.
Ja som po dlhom, dlhočiznom zvažovaní a vyberaní vybrala meno, ktoré nesie moje reálne iniciálky.
Ja som Eileen O'Corrigen
-Vítaj na našej vyškerenej mačke-
A kto si ty?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára