Pšššt!
Vážne ľudia, ticho tam. Aj vy, v tom zadnom rade. Utíšte sa a počúvajte. Pšššt!
Trocha úcty k dávno zosnulým. Uctime všetky naše slová a básne, všetky tie príbehy, články, nápady, citáty, geniálne myšlienky. Dávno stratené. Pochované v záhyboch a temných, neprebádaných zákutiach nášho mozgu. Odviate vetrom, či potopené v mori. Stratené v hmle. Obesené či otrávené, zastrelené z bezprostrednej blízkosti. A možno spáchali samovraždu. Dúfajme, že sa tie slová dostali do neba alebo sa po smrti prevtelili do nejakých iných významných slov.
Existuje posmrtný život pre slová? Mal by.
Keď už sú tie dušičky alias Halloween (sviatok keď idete zapáliť sviečku aj manželovi sestry vašej babky, ktorého ste v živote nevideli), aj by sa patrilo niečo k tomu napísať/vyrobiť. No, a pomaly sa dostávame ku kameňu úrazu. Po dôkladnom prehliadnutí svojej hlavy- domova opíc (vedomostí) , banánových plantáži (myšlienkové pochody) a na milióny zombíkov (nápady), ktorí sa postupné vyhrabávali zo zeme (keby ste nepochopili mojej metafore, rozmýšľala som). A niekde medzi kravinou na n-tú a asi najväčšou blbosťou na svete som niečo našla. Z nejakého nevysvetliteľného dôvodu sa tam niekde objavil diy tutoriál na kawaii zvieratká (roztomilá krabica so zvieracím motívom), ktoré majú s Halloweenom spoločné asi toľko ako vyprážaný rezeň na päť spôsobov s dvomi pohoršenými eskimákmi, ktorým idú roztopiť iglu, kvôli nesplácaniu hypotéky. Takže tak.Môj plán bol nasledovný:
1. Vyrobiť to.
2. Porobiť fotečky.
3. Upraviť fotečky.
4. Hodiť na blog.
Ale, to by som nebola ja, keby sa nezaseknem hneď na prvom bode. Viete kedy je ta najvhodnejšia chvíľa skúsiť vyrobiť samozvanú kawaii krabičku? No predsa vtedy keď trpíte chorobným nedostatkom farebného papiera. A krabičiek. Teraz prichádza tá divná časť. Problém s farebným papierom som vyriešila, svojsky. Ako najjednoduchšie vyrobiť farebné papiere? No predsa zafarbiť niečim obyčajné biele papiere. A tak som veselo, ráno o pol šiestej, temperovými farbami maľovala na biele čisté papiere ako nejaký pacient trpiaci nespavosťou a miernou retardáciou. Keď všetko prebehlo podľa plánu a nikto ma neprichytil , na rade bola výroba škatuliek. Nastal čas obrátiť sa na moje kutilské ja-urob si sám.
Prvá zásada pri mojich výtvoroch. Ako spoznáte, že bolo niečo vyrobené mojou rukou? Na povrchu sa nachádza približne kilo lepiacej pásky aby niečo (v tomto prípade škatuľka) vôbec držalo pokope a celé to čudo budí dojem, že to balila mentálne retardovaná dážďovka po štyroch poldecákoch.
Takže po dvoch hodinách usilovného kutilstva som zistila, že to nemá budúcnosť, a nápad k kawaii krabičkou som nemilosrdne zavrhla.
Môj ďalší (ne)halloweensky nápad boli záložky s 3D kvetmi. Keby mám návod opísať jedným slovom, bolo by to slovo dokonalé, keď mám opísať svoj výtvor napadá ma jedine svojské (synonymum k retardované, totálne sa rozpadajúce, nemajúce tvar, vyzerajúce ako keby to požuval a následne vypľul veľmi fajnový pes trpiaci schizofréniou.) Po hlbokých úvahách o vyšších silách a ich dôsledkoch a dopadoch na moje manuálne zručnosti som začala kresliť skicu toho, ako bude vyzerať môj pohreb, ktorý sa bude konať až zomriem nejakým nepravdepodobným bizarným spôsobom (padne mi na hlavu korytnačku, ktorú niesol orol) (lebo KARMA) Popravde som kreslila niečo oveľa menej depresívne,a to sa aj čírou náhodou celkom podarilo.
ÁNO, áno, ja viem, že to nevydražím za milión dolárov, ale je to jediná použiteľná (aj keď využitie v praktickom živote to ma asi nulové) vec, ktorú som dnes vyrobila, lebo nedokážem sa zmieriť s predstavou, že by tragický záver tohto článku bol: Všetko čo vyrobím sa rozpadne, od hrôzy samovzplanie, alebo to len jednoducho vyzerá zle. Teraz by sa hodil nejaký prehnane motivačný citát typu "Nikdy sa nevzdávaj" či skôr "Byť porazený je len dočasný stav, trvalé je to až keď sa vzdáte".
... Ono to vlastne nie je až také ťažké byť mnou. Podľa mňa je dôležité byť šťastný aj napriek svojim antitalentom, nedostatkom a nedokonalostiam, veď vďaka nim vieme adekvátnejšie oceniť svoje talenty (aj keď ste ich ešte nenašli) , schopnosti a veci, v ktorých sme dobrí. V tejto chvíli môžem prehlásiť, že šťastná som.
(Aby, ste si nemysleli, že trpím nejakým časovým posunom, písala som toto čudo v sobotu)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára