Pacific Rim: One hundred and thirtytwo minutes of awesome!

A čo, že je to staré dva roky, ono to bude mať pokračovanie (Ha!), že vraj o tri roky...

Krátky príbeh na úvod, ako som sa k tomuto filmu vôbec dostala. Predsa odporučenie od Gwin s tým, že na dvojku ideme do kina (to sa nepýtala, ona to oznámila.). Keď som po zhliadnutí traileru zistila, že je to o týpkoch v obrovských robotoch, ktorí zabíjajú obrovských vesmírnych dinosaurov, nemohla som sa ubrániť prekvapeniu. Tá osoba na druhej strane chatovacieho okienka nie je Gwin. Gwin nemá až tak rada Transformerov a nie je ani zažratá milovníčka Jurského parku. Nemá rada ani filmy o superhrdinoch (aby sa nepovedalo....po pozretí Spider-Mana skonštatovala, že ten herec je sexi asi ako náš školník, z Iron-Mana videla polku, Superman jej nestál ani za pozretie). Tento film bol inšpirovaný japonským anime (áno, gúglila som, aj to viem a áno, ani anime veľmi nemusí). Bola som zmätená ako nikdy predtým, takže buď som sa mohla ísť ako poctivý študent učiť, alebo si pozrieť tento malý zázrak čo natoľko ohromil Gwin, ktorá trvala na tom, že na dvojku, ktorá bude bohviekedy, pôjdeme do kina. A tak som si to išla pozrieť (poctivý študent forever).

 

V neďalekej budúcnosti sa zjavia monštrá zvané Kaiju. Vynárajú sa z portálu do inej dimenzie, ktorý sa nachádza v trhline na dne Tichého oceánu. Pokiaľ ma moje poznatky z geografie neklamú . A cieľ týchto päťdesiat metrových tvorov? Okrem zničenia ľudstva zdanlivo žiadny. Samozrejme, ľudia sa začnú brániť. Konečne prestanú viesť svoje žabomyšie vojny a vytvoria spoločný anti-kaiju bojový program. S pomocou Jaegrov dokáže ľudstvo hravo odolávať útokom kaiju a ich piloti sú novými megahviezdami planéty. Títo piloti sú so svojimi robotmi prepojení neurálne, ale kvôli obrovskej záťaži musia každého robota ovládať aspoň dvaja, vzájomne kompatabilní ľudia.

Nemusíte byť expert do CGI, ani víkendový brigádnik v NASA, aby ste filmu pre jeho efekty vystrúhali gentlemanskú poklonu. Je to grafické a dizajnové šialenstvo, ktoré dokáže potešiť väčšinu fanúšikov robotických plechovíc. Jednoducho vizuálny luxus pre moje oči.  Transformers sa môžu krčiť v kúte, a Godzilla zatiaľ môže fňukať do vreckovky, pretože od sekundy, kedy sa na scéne objaví prvý Jaeger (z nemeckého "lovec") a dravý kaiju, budete si na zemi hľadať vašu spodnú sánku.

Film má samozrejme viacero chybičiek krásy, no celkový dojem je tak neskutočne boží, až mrazí na chrbte, keď pozeráte na jeagerov, ktorí sa v uliciach veľkomiest mastia s obrovskými príšerami z iného sveta. Tvorcovia chytili námet poriadne za pačesy a hneď vhodili diváka do vody nech si popláva. Úvod bol dosť skratkovitý a hneď po krátkom vysvetlení prichádza príprava na boj. V merítku monumentálnosti akcie je to úplná paráda, ktorej by aj Superman uznanlivo prikyvoval. Roboti, monštrá. Oceľ, modrá krv, voda, padajúce mrakodrapy. Jednoducho epické.

 Ale, keď na scénu prišla hlavná hrdinka a hlavný hrdina sa na ňu "tak" pozrel, začala som sa modliť "Preboha, nezabuchni sa do nej.". Neviem, či je to mnou, ale ja jednoducho v sci-fi filmoch nejako veľmi romantiku nemusím. Proste mi to tam nesedí a kazí celkový dojem z filmu. Vezmite si, že celá Zem je v ohrození, všetko zavisí od jedného človeka a odrazu si tam ONA nakráča a hlavnému hrdinovi skratuje mozog. Našťastie tu na fyzické zbližovanie ani čas nebol. 

 A môj záver? 
-Ľutujem, že som to nevidela v kine. 
- Mohli  trošku rozvinúť ruskú dvojicu a trojicu čínskych bratov.
-Zmierte sa s tým, že je to klasický príbeh, nespočetne krát obohraný príbeh o tom ako mimozemšťania zaútočia na Zem. S rozdielom, že mimozemšťania neprídu z vesmíru ale z hlbín Tichého oceánu.
-"To fight monsters, we created monsters" "Pre boj s monštrami sme vytvorili vlastné monštrá" .. mega suprová hláška.
 -Nabudúce, poprosím menej dažďa.
-Nesmiem zabudnúť na tu "dunivú" hudbu.
-Zabudnite na všetky fyzikálne zákony.
-Ignorujte to ako je preložený názov do slovenčiny (Ohnivý kruh) *Facepalm*.

Vaša Eileen O'Corrigen